Vojna sa začína

Malekith nemohol uveriť týmto správam. "Ako mohla získať takú armádu?!" hučal na generála Halherikesa. Nechápavo krútil hlavou. "Neviem môj pane. Pokúšame sa zhromaždiť čo najviac vojakov na otrokárskych planétach." "Koľko ste ich zatiaľ zhromaždili dokopy?" Pozeral sa mu priamo do očí. Halherikes nevedel čo má povedať. Nechcel naštvať ich vládcu inak by skončil ako Vazdeur. "Odpovedzte mi!" Od strachu preglgol a nesmelo odpovedal:" Zatiaľ ich je iba deväťtisíc, môj pane." Malekith sa postavil z trónu a zreval:" Iba deväťtisíc! Aby sme ju porazili potrebujeme najmenej dvadsaťtisícovú armádu!" "Robíme čo môžeme, môj pane." Malekith sa trochu ukľudnil a posadil naspäť na trón. "Zavolajte sem tú Asgardskú čarodejnicu." "Lady Lorelei!" Zakričalo nejaké páža. Dvere sa otvorili a stála tam Lorelei. Bola asi najkrajšia žena akú kedy videl. Ohnivočervené vlasy mala zapletené do vrkoča ktorý jej siahal až po chrbát. Pri ladnej chôdzi sa jej jemne vírila dlhá červená hodvábna sukňa. "Volal si ma môj pane?" "Tvoje služby sú povestné, lady Lorelei. Ale volám ťa za iným účelom." Prehodila si vlasy na bok a odhalil sa jej krk a trochu ňadrá. "Ako ti môžem teda pomôcť?" "Tvoja znalosť mágie je povestná. Potreboval by som niekoho prekliať." "Koho môj pane?" "Moju dcéru Tyaru." "Potrebujem nejakú jej vec." Malekith pozrel na sluhu a prikázal mu priniesť Tyarine šaty. Lorelei sa posadila vedľa Malekitha a čakala.

                                                                             +++++

Tyara ležala na posteli vo svojom stane. Museli získať ďalších vojakov. Bratov Noci nechala v tábore vo Vanaheime. Ódin ich nechcel mať v Asgarde. Vraj sú príliš nebezpeční. Do stanu vošiel Ylomar. "Ako ti je sestra?" Posadila sa na posteľ. Bolel ju celý chrbát aj krk. "Dá sa, ale mohlo byť lepšie. Kedy sa máme stretnúť s Novou Prime?" "O dvadsať minút." Vyskočila z postele a rýchlo si začala na seba navliekať veci. "Ja sa idem pripraviť. Zatiaľ ahoj, sestra." "Ahoj." Obula si rýchlo čižmy a bežala k mise s vodou. Nabrala si do rúk trochu vody a opláchla tvár. Voda ju príjemne schladila. Schmatla hrebeň a učesala si narýchlo vlasy. Nasadila si náramky a podobné čačky a tryskom vyrazila zo stanu. S Novou Prime sa museli stretnúť na opustenej planéte. Vraj kvôli bezpečnosti. Hlavný stan Novy Prime bol až na konci lesa. Bolo už šero a hviezdy vysoko na oblohe. Les bol tichý a temný. Nikde žiadne zvieratá. Konečne dorazila k jej stanu. Bol to veľký šiater s vlajkou Xandaru na vrchu. V stane bola sama s Novou. "Pekný večer! Vy musíte byť slečna Tyara." "Osobne." Prejdime radšej rovno k veci. Hovoríte že chcete časť Xandarskej armády na ťaženie proti vášmu otcovi Malekithovi. Aké máme mať záruky že sa voči nám nespolčíte s Asgardom a nezaútočíte na nás?" "Dávam vám moje a Ódinovo slovo že armádu nepoužijeme voči nikomu kto nie je spolčení s mojím otcom. Ja svoje sľuby dodržím. Oslobodím celý vesmír od skazy. Uvidíte." Nova je neveriacka voči cudzincom. Musí byť opatrná. "Súhlasím." Podali si navzájom ruky. "Ale ak nás zradíte, poštveme proti vám polovicu galaxie. Rozumiete?" "Rozumiem." "Výborne," usmiala sa "naša schôdzka je u konca. Dovidenia!" "Dovidenia Nova Prime!" Zvrtla sa a odišla zo stanu von. Desaťtisíc Bratov noci plus šesťtisíc Xandarských vojakov. O takto veľkej armáde sa jej nesnívalo ani v najdivokejších snoch. Ešte potrebuje získať najmenej osemtisíc. Dochádzali jej však možnosti. Nepoznala nikoho kto by mal ešte vojakov a bol by ochotný jej ich dať. V diaľke začula dupot kopýt. Dupot postupne silnel. Vytiahla svoj meč z pošvy pripravená zaútočiť. Kôň prudko pred ňou zabrzdil a vyhodil jazdca zo sedla. Tyara k nemu pristúpila a namierila mu meč ku krku. Bližšie si ho obzrela. Zdvihol hlavu a popravil si biele vlasy. "Kto si?!" zvreskla. Až neskôr si uvedomila že to je Ylomar. "Ylomar, preboha. Prečo si išiel na koni rýchlym cvalom keď sa sotva udržíš pri jemnom klusaní?" Podala mu ruku. Chytil sa jej a postavil sa. Oprášil si čiernu tuniku. Zadychčane povedal:" Na tábor a dedinu zaútočila otcova" zakašľal a vypľul slinu "dvadsaťtisícová armáda. Sif a ostatní stihli ujsť do lesov ale chytili ich. Teraz tam s nimi bojujú...." "Stačí mi to." Vysadla na koňa. "Idem tam. Skry sa tu a nikde nechoď." Vytiahla spoza opaska dýku a hodila mu ju. "Ak sa tu objavia, podrež im hrdlá." "Dobre." pritakal. Kopla jemne koňa do bokov a vyrazila. V diaľke videla dym a plamene. Museli zapáliť dedinu a tábor. Pri čistinke zazrela Sif ako bojuje s troma vojakmi Temných elfov. Pomáhali jej aj Volstagg spolu s Hogunom a Fandralom, ktorého zranili a zvieral sa na zemi od bolesti. Začula streľbu a videla nejakého generála ako odsekáva hlavy deťom. To v nej nahromadilo dostatok hnevu. Vysadla z koňa a rozbehla sa k nemu. Zozadu ju prekvapili stráže. Len tak tak sa vyhla strele z ich zbraní. Hodila po nich granát na tvorbu malej čiernej diery. Keď dopadol na zem, vcucol ich a roztrhal. Šprintovala ku generálovi. Do nohy mu hodila dýku a s mečom mu odsekla hlavu. Pozrela smerom k deťom a poslala ich preč do polozrúcaného domu. Začalo jej byť neskutočne zle. Krútila sa jej hlava. Pred sebou videla nejaké tiene a postavy. Nebezpečne rýchlo sa k nej začali približovať a popritom potichu hovorili:" Smrť. Smrť. Smrť." Tyara pokľakla na zem a zakryla si tvár. Prvýkrát v živote mala strach že umrie. "Nechajte ma!" Strhávali z nej veci, škriabali ju do krvi, hrýzli ju a nakoniec ju hodili na ostré kamene. Jeden z nich ju chytil za tvár a kričal:" Tyara, preber sa! Preber sa!" Jeho tvár sa postupne začala meniť na Ylomarovu až pokým nevypadala ako jeho. Okolo nej boli zrazu jej priatelia. "Sif: Hogun? Volstagg?" "Si píš dievča." povedal Volstagg a postavil ju na nohy. "Kde je Ylomar?" "Išiel do Asgardu cez Bifrost. Poslali sme s ním aj tích čo prežili." "A vy ste prečo neišli?" "Rozhodli sme sa ťa hľadať. Nikdy by sme ťa neopustili. Už k nám patríš."