Svetlo na ústupe

V jaskyni začínalo byť teplejšie ako pred pár pätnástimi hodinami. Ylomar si čítal knihu. Sif ležala na kameňoch a hľadela do stropu. Z kúta sa ozýval smiech a aj preklínanie. Volstagg spolu s Hogunom a Fandralom hrali nejakú asgardskú hru s kartami. Tyara ostrila hrot svojej dýky. Musí byť predsa vždy pripravená. Začal jej po čele stekať pot. Obzrela sa cez malú štrbinu von. Už zapadalo pomaly slnko. "Slnko už zapadá. Mohli by sme odtiaľto vypadnúť." "A ja som si už myslela že tu skapem." povedala Sif. Tyara namierila ruky na balvany a tie sa roztriasli. Postupne padali na zem až pokým sa neodhalil vchod. Slnko už skoro zapadlo za horizont. Sif si zasunula svoj meč do pošvy a vyšla pred jaskyňu spolu s ostatnými. "Sif?" "Áno Tyara." Tyara siahla do svojho vačku a vytiahla odtiaľ skrčenú mapu. Rozprestrela ju a ukázala Sif. "My sme tu," ukázala do stredu mapy. "a Mesto Noci je tu." ukázala tri centimetre naľavo. Potom sa obzrela pred seba a ukázala do prázdnej púšte. "Podľa mapy je mesto tam. Je veľké ako Asgard a my ho aj tak nevidíme. Vysvetlite mi prečo." Nemo na seba zazerali. "Sestra, ukáž mi tú mapu." Podala mu ju do rúk. Pozorne sa zahľadel a zbadal prečo mesto nie je vidieť. Na mape to síce nebolo vidieť ale prišiel tomu na kĺb. "Sif, dokážeš streliť šíp štyristo metrov odtiaľto?" Vytiahla spoza chrbta luk a z tulca šíp. "Bez problémov." Namierila nevediac kam a strelila. Šíp hvízdotom letel až pokým nenarazil a neodhalil silové pole. "Výborne Ylomar." potľapkala ho Sif po chrbte a pohli sa k Mestu Noci.

                                                                         +++++

Malekith sa cítil o štyritisíc rokov mladší. Nebyť Kňažiek Temnoty by bol mŕtvy a upadol by do zabudnutia. Ešteže niektorý Temný elfovia prežili a založili kolóniu ďaleko od Deviatich svetov. Nespokojne sa vrtel na tróne čakajúc na generálov ktorý mu mali priniesť správy o jeho deťoch. Stihli utiecť pár dní predtým ako ho vzkriesili. Vedeli, že ich otec ich bude prenasledovať a zabije ich keď zistí že prešli k Asgardu. Veľké bohato zdobené dvere sa otvorili. Zbadal že tam nie sú všetci generáli a že traja chýbajú. Nahnevane sa postavil z trónu. "Môj pane. Vrátili sme sa z misie predčasne. Pri prenasledovaní vašich detí sme stratili troch veliteľov." Zvreskol:" Babráci! Neschopní darmožráči!" skočil mu do reči generál Vazdeur:" Môj pane, robili sme čo sme mohli. Prišli im napomoc nejakí Asgarďania." Malekith zišiel dole k Vazdeurovi. "Asgarďania, hovoríš?" "Boli piati a zničili naše lode ako nič a...." nedopovedal. Spadol na dlážku. Okolo neho vytiekla krv a stekala po schodoch. "Takto dopadnete všetci ak nenájdete moju dcéru a môjho syna. Generál Halherikes," pozrel na muža v zbroji vyššieho ako je on sám "vy ma dúfam nesklamete." Halherikes pred neho pokľakol. "Nikdy môj pane." "Dobre. Choďte ich okamžite hľadať. Zoberte osemtisíc po zuby vyzbrojených mužov a dvetisíc lodí a chyťte ich. Teraz!" Tryskom odišli z miestnosti. Dvere sa s buchotom zatvorili. V trónnej miestnosti ostal iba Malekith. Nechápal, ako ho jeho deti mohli zradiť. Vychovával ich s láskou, s pokorou a oni sa mu takto odvďačili. Toto im nedaruje. Musí mať ich hlavy.

                                                                             +++++

Tyara spolu s ostatnými a Jerfarrom di Lehrirom sedeli na vyvýšenej terase. Pod nimi na nádvorí stála desaťtisícová armáda Bratov noci. "Berieme ich do výcviku už od útleho veku. Po bojovom výcviku ktorý trvá tri roky ich učíme odolávať bolesti." Tyara neveriacky naňho zazrela:" Ako ich to učíte?" Odpil sii z pohára medoviny ktorý mu priniesla nejaká slúžka. "Učíme ich to polroka. Potom prejdú skúškou a ak uspejú, pridajú sa k armáde." Neznášala keď jej niekto neodpovedal. Čo si tento otrokár o sebe myslí? Nebude sa s ňou takto zahrávať. "Neodpovedali ste mi na otázku." Skúsil zachrániť nejako situáciu. "Za koľko ste hovorili že ich chcete kúpiť?" Nahromadil sa v nej hnev. Toto nemal robiť. Siahla si na dýku za opasok pripravená podrezať mu hrdlo. Horko ťažko sa naňho usmiala. " Štyristo platinových mincí. Viac nie." Odfrkol:" Takáto armáda stojí najmenej šesto platinových. Chcete ma uraziť takou malou ponukou?" Už nedokázala udržať svoj hnev na uzde. Postavila sa z  kresla a odišla na nádvorie. Sf ani ostatní tušili čo chce urobiť. Keď dorazila na nádvorie, prekvapili ju stráže. Ich mečom sa len tak tak uhla. Jednému zabodla do hlavy dýku. Druhý sa bránil. Vrazil jej päsťou do tváre. Na pere sa jej objavila krv. "Chcel si to ty bastard!" Nohami sa mu zachytila o krku a otočila sa. Jeho stavce sa s pukotom rozlomili. Pozviechala sa zo zeme a utrela si zakrvavené ústa. Bleskovo zdvihla zo zeme svoju dýku a podišla pred armádu. Musí ich presvedčiť aby pre ňu bojovali. "Bratia noci! Chcete byť po celý život otroci?! Chcete aby vás celý život mučili?! Chcete bojovať za slobodu a dobrú vec?!" prerušil ju Jerfarrov hlas:" Kto si myslíš že si dievčatko? Okamžite poď sem a neublížim ti." Pozrela nahor a sebaisto povedala v jazyku temných elfov:" Som Tyara, dcéra Malekitha Prekliateho a Gerilateri Nádhernej, dedička Svartalfheimu, Temnohviezdy a jej dŕžav. Ty mi nemáš čo rozkazovať." Pozrela smerom k armáde:" Bratia noci! Zajmite otrokárov, ich prisluhovačov a každého kto drží v rukách bič a rozsekajte ho na kusy ako psa!" Márne kričal Jerfarr o pomoc, vojaci mu nepomohli. Už mu neslúžili. Rozhodli sa slúžiť Tyare. Volstagg vrazil Jerfarrovi do chrbta sekeru. Na nádvorí sa medzitým rozpútalo peklo. Oceľ rinčala v celom meste. Nebolo miesta kde by neležal mŕtvy. Otrokári padali ako prasatá cez porážku. Takmer v každom kúte ležala hlava nejakého otrokára. Keď bolo po masakri, Tyara prikázala vojakom zhromaždiť sa pred mestom. Ani vo sne by ju nenapadlo že bude veliť takejto veľkej armáde. Podišla k svojmu koňovi a vysadla naňho. Ylomar a ostatní boli na koňoch po jej boku. Sif pozdvihla hlavu k oblohe:" Heimdall, dostaň nás s armádou do Vanaheimu." Z neba k nim vrazil prúd svetla. Najprv zobral po častiach armádu a potom vtiahol aj Tyaru spolu s Ylomarom, Volstaggom, Sif, Hogunom a Fandralom.