Tanec temnoty 

Tyara nehybne sedela na kameni. S jej vlasmi sa pohrával vietor. Nevedela koľko dní boli na úteku pred ich otcom, ktorého vzkriesili pomocou Aetheru. Tyara spolu s Ylomarom sa dívali na hviezdy na oblohe a počítali ich. Robili to už ako deti. Niekedy to robil s nimi aj ich otec, ale všetko sa zmenilo keď došlo k vojne s Asgardom. Stal sa vtedy zatrpknutý a uzavrel sa do seba. Ylomara vtedy brával so sebou na bojisko, kde ho skoro zabili. Ich matka mu potom zakázala brávať ich jediného syna do boja s Asgardom. Milovala ho nadovšetko na svete a nechcela ho stratiť. Rovnako aj Tyaru. "Tak čo sestra, ideme spať či ešte nie?" Tyara si ľahla:" Ešte nie. Noc je ešte mladá." Ylomar zívol a ľahol si na kameň. "Ja si predsa len pospím. To neustále utekanie ma unavu..." nedokončil vetu lebo zaspal. Tyara ešte chviľku pozorovala hru svetiel na oblohe až pokým aj na ňu nedopadla únava. Sníval sa jej nejaký sen. Stála pri stroskotaných lodiach temných elfov na neznámej planéte. Ale predsa jej bola akási povedomá. Už si spomenula. Bol to Svartalfheim. Jej starý domov. Dotkla sa jednej z lodí a všetko sa pred ňou rosypalo ako zrnká piesku, ktoré sa stratili vo večnej temnote. Zjavil sa pred ňou jej otec. "Je to pre tvoje dobro, Tyara." Zacítila bolesť v chrbtici. Malekith ju udieral s ostnatou palicou. Celý chrbát mala krvavý. "Moja matka nebola slabá!" Znova ju udrel ale tentokrát do brucha. Spadla na zem a začala cúvať pred jej otcom ktorý sa k nej blížil. Zastavila sa, lebo nedokázala ísť ďalej. "Je to v mojej hlave. Dokážem to ovládať." hovorila si. "Nič nedokážeš!" Zahnal sa na ňu a prebudila sa. Ylomar spal spánkom malého dieťaťa. Videla v ňom ich otca. Modlila sa, nech nebude ako on. Posadnutý zničením vesmíru a Aetherom. Ylomar bol naopak pokojný a snažil sa všetko riešiť mierovou cestou. Odjakživa sa chcel stať maegom (liečiteľ u temných elfov). Ona si viac rozumela s dýkami a mečom. Z diaľky počula výkriky Sif a Volstagga. Výkriky silneli keď sa k nim blížili. Volstagg bol trochu napitý a Sif mu pomáhala stáť a chodiť. "A tak som potom toho zasrana" napil sa z pohára medoviny "presekol na dve polovice a..." nedopovedal vetu lebo sa povracal. Priamo na Sifino nové brnenie. Sif sa znechutene a podráždene pozrela na Volstagga"Volstagg, sadni si." Skúšala ho posadiť na kameň. Tyara sa znechutene pozrela na Volstagga a potom na Sif. "Zasa pil viac ako bolo treba?" Ozval sa:" Vypil som iba desať pohárov" štiklo sa mu. "Ešte si si nezvykla že bojovníci v Asgarde zvyknú piť po boji?" "Sif, ešte sme ani nekúpili armádu od Jozarena no Byrosa a už by chcel bojovať." "Typický Volstagg. Inak Tyara, nevidela si Fandrala a Hoguna?" "Išli sa vyšťať za tamtie kamene." Ukázala dvadsať metrov od seba. "Tak ďaleko?" spýtala sa zvedavo Sif. "Vraj aby sa im nepostavili pri pohľade na mňa ich krpaté červíky." Zasmiali sa. Sif bola asi jediná s kým si najlepšie z Asgardu rozumela. Za obzorom sa objavilo svetlo. Tyara drgla do Ylomara. Sif sa postavila aby lepšie videla. Vedeli čo sa deje. Keď na tejto planéte vyjde slnko, všetko živé zhorí a premení na popol. "Hogun! Fandral! Svitá!" Obzreli sa spolu spoza kameňa a rýchlo bežali k nim. "Tam pri jazierku je jaskyňa. Poďme tam!" kričala z plných pľúc Sif. Rozbehli sa ako o život až sa za nimi prášilo. Svetlo zalialo celú púšť. Bolo síce slabé, ale horúce. Všetci boli už spotený. Volstaggovi musela pomáhať Sif a Hogun. Dorazili k jaskyni. Tyara čakala pred ňou na Ylomara ktorý bol pozadu. "Poď Ylomar!" skandovala. Bol už veľmi unavený a ledva bežal. Keď bol pri nej, zdrapila ho za plášť a pritiahla do jaskyne. Tyara zdvihla ruky a namierila na kamene tie sa k nej priblížili. Kamene sa prikladali kúsok po kúsku ku vchodu do jaskyne. Budovala pomocou nich ochranu pred horúčavou. Sif a ostatný hľadeli na ňu v nemom úžase. Po tom čo kamene boli po vrch vchodu, dala ruky naspäť k telu. Otočila sa a pozrela na nich. Zazerali na ňu ako na zjavenie. Všetci okrem Ylomara. "Kde si sa to naučila?" spýtal sa Fandral. "Môj otec mal v sebe Aether aj predtým než spoznal moju matku. Keď som sa narodila, zistili že trochu z Aetheru sa prenieslo na mňa. Otec ma potom učil ako to ovládať." Sif sa pozrela na Ylomara:" To znamená že to dokážeš aj ty?" "Nie. Nikto nevedel prečo sa to na mňa neprenieslo. Nikdy to asi ani nezistím." Tyara si spomenula čo vtedy urobil otec jej mladšiemu bratovi. Chcel ho rozpárať nožom ale Tyara otca odhodila. Vždy cítila medzi ňou a Ylomarom spojenie. Bude to preňho nech sa stane čokoľvek. Ak mu niekto ublíži, okúsi jej hnev.